Hrad Plaveč

Stručný popis:

    Zrúcanina hradu na homoľovitom trávnatom kopci nad riekou Poprad, priamo nad cestou v obci Plaveč. Po páde veľkého bloku steny paláca hrad stratil svoju charakteristickú siluetu a dnes sa zachovalo už len niekoľko múrov bývalej obytnej časti. Na nároží ešte stojí polkruhové ukončenie paláca s veľkými okennými otvormi, a na najvyššom mieste hradu sú hrubé múry prerastené vegetáciou. Konfigurácia terénu však dáva tušiť veľkost i členitosť pôvodného hradného areálu.

V roku 1998 a 1999 prebehol v juhovýchodnej časti areálu archeologický výskum realizovaný medzinárodným tímom mladých archeológov.

Viac na: https://www.obnova.sk/pamiatka/plavec-hrad
roku 1998 a 1999 prebehol v juhovýchodnej časti areálu archeologický výskum realizovaný medzinárodným tímom mladých archeológov.

Viac na: https://www.obnova.sk/pamiatka/plavec-hrad
roku 1998 a 1999 prebehol v juhovýchodnej časti areálu archeologický výskum realizovaný medzinárodným tímom mladých archeológov.

Viac na: https://www.obnova.sk/pamiatka/plavec-hrad

História:

    Hrad postavil pravdepodobne Ditrich (alebo jeho syn Arnold) zo Spiša v roku 1294 na obranu cesty do Poľska, pri brode cez rieku Poprad. Bol to malý kamenný hrad, ktorý mal charakter pohraničnej pevnosti. Strážil dôležitý uzol dvoch ciest: cez údolie Torysy a údolie Popradu. Viacerí historici spájajú názov Plaveč s kmeňom Plavcov, ktorých uhorskí králi usadzovali v 11.-12. storočí na pohraničnom území. Na dôležitom hraničnom bode tak musela stáť už v 12. storočí aspoň veža , ktorá mohla byť spočiatku drevená. Dôležitý pohraničný hrad sa stal kráľovským majetkom a kráľ hrad daroval svojim verným prívržencom - Drugetovcom. Po ich vymretí ho kráľ Žigmund dal Bebekovcom. V rokoch 1449- 1458 sa ho zmocnili bratrícke vojská a ich vodca Peter Aksamit tu žil až do svojej smrti (1458). Bratríkov z kráľovského majetku vyhnal Imrich Zápoľský a hrad patril načas tomuto rodu. Od konca 15. storočia sa Plaveč dostal medzi poddanské mestečká s určitými menšími výsadami. Napokon ho v roku 1505 vdova po Štefanovi Zápoľskom dáva Horváthovcom, ktorí podľa obce odvodzovali aj svoje meno Palocsay-Horváth. Tí hrad v 16. storočí renesančne prestavali. Ich potomok Ferdinand Plavečský uskutočnil veľkú prestavbu v 17. storočí a hrad tak stratil charakter stredovekej pevnosti. Renesančný palác upravili na pohodlné panské sídlo, avšak veľké okná neodolali nepriazni počasia a majitelia ho museli opustiť. V roku 1856 objekt vyhorel a rok nato vymrel aj rod Plavečských. O hrad sa tak nemal kto starať a odvtedy je v zrúcaninách. V roku 1978 sa na hrade začali vykonávať zabezpečovacie práce, ktoré však ustali a v 90. rokoch minulého storočia sa hrad rýchlo rozpadol. Zrútil sa hlavne veľký múr paláca, ktorý tvoril dominantnú časť ruiny a známu siuetu hradu.

Exteriér:

    Pôvodne malý kamenný hrad (postavený na mieste strážnej veže) pozostával len z mohutnej obytnej veže (9x8m, hrúbka múrov 3m) postavenej na najvyššom mieste vrchu. Vzhľadom na značnú devastáciu objektu nie je možne jasne určiť etapy výstavby hradu. Podľa opisu z roku 1644 mal hrad okrem veže palác (reprezentačné krídlo, panský dom aj kuchyňa), kaplnku, starý palác, dve bašty a zámočnícky dom. Pod hradom bol majer. Po renesančnej prestavbe hrad zobrazuje kresba Myskovszkého, kde vidno že prestavba pohltila aj donjon. Z hradu sa zachovali zvyšky juhovýchodného muriva s kruhovou baštou a ďalšou polkruhovou baštou na opačnej strane, ktoré flankovali prístup do hradu. Ďalšia nákladná prestavba paradoxne urýchlila koniec hradu, pretože výstavný palác s veľkými oknami neodolal počasiu a znemožnil prevádzku hradu.