Kapušiansky hrad

Stručný popis:

    Zrúcanina hradu je situovaná nad obcou Kapušany, na výbežku lesa Dubník na sopečnej vysočine zvanej Zámčisko  (504 m n. m.). Na jeho mieste sa predpokladá staré slovanské hradisko. Samotný názov obce Kapušany (z maď. – kapu – brána) poukazuje na krajinský priechod. Lokalita „Kapušiansky hradný vrch“ je súčasťou biocentra regionálneho významu tiahnuceho sa po svahoch južného výbežku masívu Spišskošarišského medzihoria, podcelku Stráže.

História:

    Kapušany ležali nielen v pohraničnom pásme, ale i na križovatke krajinských ciest, kde sa vyberalo mýto prvýkrát doložené v roku 1332. Strategická dôležitosť tohto miesta si vynútila i výstavbu kamenného hradu. Ten vznikol pravdepodobne ešte pred tatárskym vpádom. Na kopci sa zrejme už v 13. storočí nachádzal kráľovský hrad – Maglovec a jeho menom potom pomenovali aj hradný kopec. Po potlačení vzbury Hendricha z Brezovice bol hrad zrejme zničený. V roku 1347 sa uvádza už len ako locus castri. V Vtedy kráľ Ľudovít daroval panstvo Kapušany svojmu vychovávateľovi Petrovi Poharusovi.

    Po vymretí jeho potomkov pripadlo panstvo Kapušany aj s opusteným hradom Maglovec v roku 1409 kráľovi. Kráľ Žigmund ho 2. marca 1410 daroval Andrejovi „de Koka“ (Peštianska stolica). Vzápätí mu povolil výstavbu hradu, či už na starom (t. j. na Maglovci) alebo na inom mieste kapušianskeho panstva. Andrej „de Koka“ – Kapy bol budínsky mešťan, ktorý sa príbuzenskými zväzkami, ako aj panovníkovými donáciami dostal do šľachtického stavu. Ako úradník soľného regálu sa zapojil do riešenia fi nančných záležitostí kráľa Žigmunda (v rokoch 1405 – 1416), ktorý ho odmenil majetkami v Šariši. Andrej zvolil pôvodne miesto kvôli možnosti využiť stále zachované múry. V Znovuvystavaný Kapušiansky hrad mal vežu na juhovýchodnej strane a na protiľahlej strane pôvodne stála vstupná veža. Na jej fasáde sa zachovali zamurované cimburiá. Priestor medzi nimi bol rozdelený stavebnou priečkou, čím vznikol dvojtraktový uzavretý palác s 15,8 a 13,2 m dlhými miestnosťami. Severozápadná časť hradu umožnila vertikálne členenie na prízemí a štyri poschodia. Z tejto strany bol hrad ohrozený zo zle dostupného, ale o niečo vyššie položeného hrebeňa, a preto mala táto časť vežovitý útvar. V Kráľ Vladislav daroval hrad v roku 1440 šľachticom z Rozhanoviec, ale v roku 1464 sa už spomína ako vlastníctvo Jána z Kapušian. V Vnútropolitické nepokoje v druhej polovici 15. storočia sa dotkli aj Kapušianskeho hradu. Z listiny z roku 1468, ktorou kráľ Matej nariadil Košiciam, Bardejovu a Prešovu, aby pomáhali Imrichovi Zápoľskému pri dobýjaní Kapušianskeho hradu, vyplýva, že ho obsadili bratríci.

    Na konci 15. storočia sa stal terčom útokov poľských vojsk Jána Alberta. Pri týchto obliehaniach bol hrad čiastočne poškodený, a preto v nasledujúcom storočí bol opäť prestavaný a rozšírený o predpolie – dolné nádvorie. V miernejšom, severovýchodnom svahu chráni bok celého hradu priekopa vytvorená valom, ktorý sa končí v predbrání. Touto stavebnou činnosťou bola posilnená i obranyschopnosť hradu. V Vstup do hradu zabezpečovali zo severovýchodnej strany dve za sebou stojace brány. Jedna z nich (dvojmetrová vstupná brána s padacím mostom) bola na mieste obvodovej hradby a druhá za ňou – vnútri hradu. Hradba mala ochodzu, na ktorú sa vystupovalo po murovaných 63 cm širokých schodíkoch z miestnosti v západnom nároží dolného hradu. V Koruna hradby bola ukončená 60 až 70 širokými ozubami, ktoré boli od seba vzdialené 160 cm. Nad úrovňou prejazdu brány bol odkrytý dvojpriestorový objekt strážnice s poškodenou kachľovou pecou z prelomu 16. a 17. storočia. K oválu južnej hradby boli v 16.storočí pristavané hospodárske objekty a remeselnícke dielničky.

    V čase protihabsburského povstania obsadili hrad v roku 1686 známy vodca kurucov Imrich Tököly. V roku 1709 sa dostáva do rúk Františka II. Rákociho, ktorého vodca Telekessy dal hrad zapáliť. V Po návrate do rúk rodu z Kapušian – vdova po Gabrielovi z Kapušian – Eva Gergelakyová, dala poškodený hrad v roku 1712 opraviť. V zmysle vládneho nariadenia v roku 1715 vypálený.

Exteriér:

    Hrad má prevažne pravouhlú dispozíciu, pozostávajúcu z horného hradu a z predhradia. Prístupný je zo severu, v miestach, kde sa nachádza brána, ktorú strážila vstupná veža - jej základy sú v teréne ešte viditeľné. Predhradie chránil vysoký kamenný múr, sledujúci tvar terénu. Z jeho vnútornej strany stáli hospodárske budovy. Vlastný hrad sprístupňovala dalšia brána, orientovaná na SV, zabezpečená deštruovanou hranolovou vežou. Po jej ľavej strane sa v hornom hrade tiahne múr opevnenia, ktorý ohraničuje vlastné nádvorie hradu, odľahčené z vnútornej strany tromi veľkými slepými arkádami. Na najvyššom bode stáli dve veže, obytná a obranná, spojené dalšími budovami a boli o poschodie vyššie ako ostatné murivá.

    Dodnes stoja do značnej výšky kamenné múry. Na niektorých ešte vidno zvyšky omietok, inde sa čiastočne zachovali kamenné ostenia okien, strieľní, portálov. Dodnes sú v niektorých častiach konzoly, ktoré niesli pavlače alebo drevené stropy, možno identifikovat miesta, kde bol krb a miestami vidieť aj nábehy klenieb. V hrúbke muriva veže je zachovaný prevet. Na hradobných múroch sú kamenné krakorce, ktoré kedysi niesli trámový strop miestnosti. Na hradbách sú strieľne so širokou špaletou.