Hrad Brekov

Stručný popis:

    Bol stredoveký hrad, ktorého ruiny možno ľahko sledovať pri ceste medzi Strážskym a Humenným. Vidno ho už zďaleka. Bol vybudovaný v stredoveku ako strážny hrad spolu s inými blízkymi hradmi - Jasenov, Vinné a Čičava. Zrúcaniny hradu stoja na holom kopci v západnom výbežku Vihorlatských vrchov 4 kilometre juhozápadne od Humenného v údolí Laborca. Postavili ho v 13. storočí a patril do sústavy hradov na uhorsko - poľskej ceste (chránil obchodnú cestu z Potisia do Haliče). Poloha: 338 m.n.m. na strmšom andezitovom výbežku Klokočín nad Laborcom, priamo nad rovnomennou obcou.

História

    V priestore hradného vrchu sa v ranom stredoveku nachádzalo slovanské hradisko s oválno-elipsovitým pôdorysom. Najstarší písomný doklad o dedine je totožný so záznamom o hrade Brekov z roku 1307 a z roku 1314. Podľa obsahu oboch zápisov je zrejmé, že hrad Brekov jestvoval už pred rokom 1307, kedy patril šľachtickým vlastníkom blízkych Michaloviec. Začiatočnú výstavbu stredovekého hradu Brekov väčšina bádateľov datuje do druhej polovice 13. storočia, niektorí dokonca do rokov 1295-1307 (1314) a pripisuje ju michalovskej vetve rodu Kaplon. V písomných prameňoch sa prvýkrát spomína v roku 1307 ako „castrum Barko“, neskôr v roku 1314 „possessionis Borko simul cum castro“. Pôvodní vlast¬níci prenechali za výmenu hrad neslávne známemu šľachticovi Petrovi, synovi Petra Peténya (Pečeňa, Peteňa...) z Bačkova, ktorý vlastnil aj Jasenovský hrad. Je viacero teórií o tom, kto dal postaviť hrad Brekov a akú mal funkciu. Vzhľadom na zemepisnú polohu kopca a hradu sa zdá pravdepodobnejšou iniciatíva kráľa - hrad mal slúžiť pri ochrane priľahlej časti krajinskej cesty a po¬hraničného pásma v 13. storočí. Na začiatku 14. storočia sa Uhorsko zmietalo v občianskej vojne o uvoľnený trón a so separatistickými oligarchami Omodejovami (Abovcami) z východného Slovenska a Matúšom Čákom Trenčianskym z Považia. Trónu sa po desaťročí bojov o konsolidáciu pomerov v krajine a porážku odbojnej šľachty nakoniec ujal Karol I. Róbert, z neapolskej vetvy rodu Anjouvcov. Okolo roku 1317 vypukla najmä na severnom Zemplíne vzbura miestnych šľachticov, ktorých viedol Peter Petény – ešte pred časom kráľov spojenec - osobne. Po ich porážke kráľovským vojskom im boli majetky skonfiškované a hrad Brekov po roku 1321 získal kráľovskou donáciou rod francúzsko-neapolského pôvodu – Druget(h)ovci. Boli vernými spojencami kráľa už počas jeho príchodu do Uhorska a naďalej stáli na jeho strane počas celého obdobia jeho vlády. Drugetovci po kráľovej donácii prebrali väčšiu časť z bývalých Petrových majetkov, z ktorých väčšina sa nachádzala v severnej časti Zemplínskej župy... Keďže za sídlo rodu si vybrali blízke Humenné, používali odvtedy aj prídomok „Homonnay / de Homonna“ = „z Humenného“. Brekov ako jeden zo svojich majetkov vlastnili prakticky až do jeho zániku v roku 1684 (s výnimkou krátkeho obdobia rokov 1486-1488, kedy pripadol rodine Zápoľských). Drugetovci sa v značnej miere zaslúžili o jeho údržbu a ďalšiu výstavbu tak v období gotiky, ako aj renesancie. Podobne si počínali Zápoľskovci, ktorí využili svoje krátke spravovanie hradu na rekonštrukciu a zdokonalenie opevnení... Vnútropolitic¬ké nepokoje v druhej polovici 15. storočia sa nepriamo dotkli aj tohto hradu. V tomto storočí zohral hrad dvakrát dôležitú úlohu v dejinách Uhorska. Najprv v roku 1466 pri vnútropolitických bojoch a potom pri strete kráľa Mateja Korvína proti poľskému kráľovi Kazimírovi pri Humennom v roku 1473. Podľa historických správ kráľ Matej Korvín po bojoch s poľským kráľom Kazimírom ku koncu roku 1473 prezimoval na Brekovskom hrade... V roku 1472 vyme¬noval Štefana Zápoľského, dedičného župana Spiša, za kapitá¬na pre ochranu severovýchodných oblastí Uhorska. Ako „castellanus castri Barko" vystupuje v roku 1488. Poľské vojenské vpády v rokoch 1471-1472 a neskôr v rokoch 1490-1492 prechádzali územím Šariša. Na hrade boli v roku 1491 vydržiavané proti poľským vojskám Jána Alberta vojenské posádky. Hrad Brekov bol poškodený pri viacerých politicky a vojensky nepokojných ro¬koch 17. storočia. Uzurpáciou sa dostal do rúk Gabriela Betlena, ktorý ho v roku 1624 zveril svojmu vojvodovi Jurajovi Sečianskemu. Vojvodu o rok neskôr zabili vlastní sluhovia. V roku 1644 patril Jurajovi Rákoczimu I. a napokon sa ho zmocnil Imrich Tökölyi, ktorý v poslednej fáze sprisahania v roku 1684 hrad zbúral. Všetky tieto násilné okupácie a vojenské obliehania hrad veľmi poškodili...kolo roku 1640 už bol rozbúraný, a ja keď ho potom čiastočne obnovili, definitívne zanikol po zničení v r. 1684. Dodnes pretrvávajú len jeho ruiny.

Exteriér

    Najstaršie jadro hradu má oválny pôdorys a je umiestnené na najvyššom mieste vápencového brala. K nemu sa pripája na juhozápade veža. Táto stavebná etapa je z prelomu 13. a 14. storočia. Druhá stavebná fáza sa spája s Drugethovcami, ktorí k veži pristavali dvojtraktový palác a na severnej strane neveľké predhradie. Pri rozširovaní tohoto predhradia na východ za Štefana Zápoľského starú hradbu nahradili novým murivom na okraji skalnej plošiny. V štvrtej etape vystavali neskorogotickú baštu pri vstupnej bráne a zo západnej strany k pôvodnému jadru pristavali polygonálnu budovu. Podnes ostali zachované múry do výšky až troch podlaží, jasne naznačujúci predchádzajúci stav budov. Viditeľné sú aj brány, prechod do horného hradu, ktorý bol pravdepodobne vybavený padacím mostom. Pivnice sú sčasti klenuté a v západnej časti je jasne viditeľná kuchyňa s otvoreným ohňom, výlevkou a obrovským dymovodom. Na podlaží sú na stene zachované zvyšky nosníkov krbu. Z kaplnky sa veľa nezachovalo. (Pozri aj www.brekov.sk/brekov_f182.htm).

História

    V priestore hradného vrchu sa v ranom stredoveku nachádzalo slovanské hradisko s oválno-elipsovitým pôdorysom. Najstarší písomný doklad o dedine je totožný so záznamom o hrade Brekov z roku 1307 a z roku 1314. Podľa obsahu oboch zápisov je zrejmé, že hrad Brekov jestvoval už pred rokom 1307, kedy patril šľachtickým vlastníkom blízkych Michaloviec. Začiatočnú výstavbu stredovekého hradu Brekov väčšina bádateľov datuje do druhej polovice 13. storočia, niektorí dokonca do rokov 1295-1307 (1314) a pripisuje ju michalovskej vetve rodu Kaplon. V písomných prameňoch sa prvýkrát spomína v roku 1307 ako „castrum Barko“, neskôr v roku 1314 „possessionis Borko simul cum castro“. Pôvodní vlast¬níci prenechali za výmenu hrad neslávne známemu šľachticovi Petrovi, synovi Petra Peténya (Pečeňa, Peteňa...) z Bačkova, ktorý vlastnil aj Jasenovský hrad. Je viacero teórií o tom, kto dal postaviť hrad Brekov a akú mal funkciu. Vzhľadom na zemepisnú polohu kopca a hradu sa zdá pravdepodobnejšou iniciatíva kráľa - hrad mal slúžiť pri ochrane priľahlej časti krajinskej cesty a po¬hraničného pásma v 13. storočí. Na začiatku 14. storočia sa Uhorsko zmietalo v občianskej vojne o uvoľnený trón a so separatistickými oligarchami Omodejovami (Abovcami) z východného Slovenska a Matúšom Čákom Trenčianskym z Považia. Trónu sa po desaťročí bojov o konsolidáciu pomerov v krajine a porážku odbojnej šľachty nakoniec ujal Karol I. Róbert, z neapolskej vetvy rodu Anjouvcov. Okolo roku 1317 vypukla najmä na severnom Zemplíne vzbura miestnych šľachticov, ktorých viedol Peter Petény – ešte pred časom kráľov spojenec - osobne. Po ich porážke kráľovským vojskom im boli majetky skonfiškované a hrad Brekov po roku 1321 získal kráľovskou donáciou rod francúzsko-neapolského pôvodu – Druget(h)ovci. Boli vernými spojencami kráľa už počas jeho príchodu do Uhorska a naďalej stáli na jeho strane počas celého obdobia jeho vlády. Drugetovci po kráľovej donácii prebrali väčšiu časť z bývalých Petrových majetkov, z ktorých väčšina sa nachádzala v severnej časti Zemplínskej župy... Keďže za sídlo rodu si vybrali blízke Humenné, používali odvtedy aj prídomok „Homonnay / de Homonna“ = „z Humenného“. Brekov ako jeden zo svojich majetkov vlastnili prakticky až do jeho zániku v roku 1684 (s výnimkou krátkeho obdobia rokov 1486-1488, kedy pripadol rodine Zápoľských). Drugetovci sa v značnej miere zaslúžili o jeho údržbu a ďalšiu výstavbu tak v období gotiky, ako aj renesancie. Podobne si počínali Zápoľskovci, ktorí využili svoje krátke spravovanie hradu na rekonštrukciu a zdokonalenie opevnení... Vnútropolitic¬ké nepokoje v druhej polovici 15. storočia sa nepriamo dotkli aj tohto hradu. V tomto storočí zohral hrad dvakrát dôležitú úlohu v dejinách Uhorska. Najprv v roku 1466 pri vnútropolitických bojoch a potom pri strete kráľa Mateja Korvína proti poľskému kráľovi Kazimírovi pri Humennom v roku 1473. Podľa historických správ kráľ Matej Korvín po bojoch s poľským kráľom Kazimírom ku koncu roku 1473 prezimoval na Brekovskom hrade... V roku 1472 vyme¬noval Štefana Zápoľského, dedičného župana Spiša, za kapitá¬na pre ochranu severovýchodných oblastí Uhorska. Ako „castellanus castri Barko" vystupuje v roku 1488. Poľské vojenské vpády v rokoch 1471-1472 a neskôr v rokoch 1490-1492 prechádzali územím Šariša. Na hrade boli v roku 1491 vydržiavané proti poľským vojskám Jána Alberta vojenské posádky. Hrad Brekov bol poškodený pri viacerých politicky a vojensky nepokojných ro¬koch 17. storočia. Uzurpáciou sa dostal do rúk Gabriela Betlena, ktorý ho v roku 1624 zveril svojmu vojvodovi Jurajovi Sečianskemu. Vojvodu o rok neskôr zabili vlastní sluhovia. V roku 1644 patril Jurajovi Rákoczimu I. a napokon sa ho zmocnil Imrich Tökölyi, ktorý v poslednej fáze sprisahania v roku 1684 hrad zbúral. Všetky tieto násilné okupácie a vojenské obliehania hrad veľmi poškodili...kolo roku 1640 už bol rozbúraný, a ja keď ho potom čiastočne obnovili, definitívne zanikol po zničení v r. 1684. Dodnes pretrvávajú len jeho ruiny.